Ľudia

Veľké ryby sú prefíkané

13.12. 2020

Niekto sa nevie dočkať kapra na Štedrý večer, niekto na neho striehne už od apríla. Málokto vie, že náš „ajťák“ Marcel z pražskej kancelárie na Hradčanskej vo voľnom čase chytá dvadsaťkilových kaprov.

Veľké ryby sú prefíkané

Kde si pričuchol k tomuto koníčku?
Prvé základy som sa naučil od svojho otca. Neďaleko Humenného, odkiaľ pochádzam, sme chodili loviť na neďaleké rybníky a aj na rieku Laborec. V dvanástich som chodil aj na rybársky krúžok. Na výkres som si vtedy nakreslil rybárske potreby spolu s cenami, čo koľko stojí, čo si kúpim, keď budem veľký. Keď som na sviatok dostal ešte vtedy slovenské koruny, dopisoval som si tam a prepočítaval, koľko si ešte musím našetriť, aby som si vybavenie mohol kúpiť...

A čo nasledovalo?
Od svojich 20 rokov som sa začal venovať športovému rybolovu, to už som sa učil hlavne sám. Niekedy som brázdil videá na YouTube, inokedy som sa niečo dozvedel od ostatných rybárov. Chcel som stále
viac, chytať väčšie ryby.

Potrebujem špeciálne povolenie na rybárčenie?
Sú dve možnosti. Môžeš si vybaviť štátny rybársky lístok, ktorému predchádzajú skúšky. Musíš ovládať zákon, pravidlá, atď. Ak ich porušíš, rybárska stráž ti lístok zoberie. Alebo sa dá chodiť loviť na súkromné pozemky. Tam to tiež dosť prísne kontrolujú, aj vybavenie,
či zodpovedá tomu, ktoré je v pravidlách.

Čo preferuješ ty?
Viac sa mi páčia súkromné vody, kde sa o ryby starajú. Platia tu prísne pravidlá. Napríklad s ry-
bami sa môžeš fotiť len pri vaničke s vodou. Musíš kľačať, aby sa ti ryba nevyšmykla a nespad-
la na zem, neodrela sa. Keď sú vo vode premnožené sinice, loviť sa nesmie a rybník je zatvorený.
Ak dlhšie neprší, ryby strácajú kyslík a vtedy súkromné rybníky tiež zatvoria. Vo voľnej prírode
často chytá kadekto, s rybami kšeftujú, nezáleží im na nich. To sa mi nepáči a nechcem to podporovať.

Ako často vyrážaš s prútom k vode?
Moja sezóna začína prvého apríla a končí v novembri, snažím sa ísť každý druhý víkend, zostávam aj cez noc. Väčšinou chodím k rybníku do Plzne, pár super miest je aj neďaleko Ostravy alebo Pardubíc. Ale detaily nechcem prezrádzať, aby sa tam nenahrnuli všetci kofolácki rybári.

Aká je noc pod hviezdami?
Noc má úplne iné zvuky ako deň. Ožívajú nočné tvory, počuť život prírody bez hluku konzumnej spoločnosti a premávky áut. Až vtedy začína tá pravá atmosféra! Vystrašila ma raz líška, počul som kroky, šušťanie lístia... Keď som ale na ňu zasvietil, zľakla sa a ušla.

Čo lovíš najradšej?
Kaprov! Tých veľkých nie je jednoduché chytiť, ak nemáš trpezlivosť. Veľké ryby sú prefíkané, musíš si na ne vymyslieť taktiku, je to hotová jadrová fyzika. Rozhoduje každý detail, či bude takzvané boiles 3 cm alebo 5 cm. Niekedy čakám aj 3 – 4 dni. Súboj s nimi je náročný, je to ako vy-
tiahnuť vrece zemiakov z vody. Je tovýzva, ale práve to ma na tom baví.

Čo ti nesmie chýbať pri výprave na ryby?
Používam chytrý sonar. Je to taká guľa, ktorú pustím do vody, vďaka ktorej vidím obraz dna v mobile, napríklad, kde sú popadané stromy. Niekedy jazdím na člne aj dve hodiny. Keď nájdem to pravé miesto, zapichnem tam bójku, hodím kotvu a čakám, ktorá sa chytí.

Aké návnady používaš?
Prírodné návnady sú najlepšie, chytí sa na ne všetko. Ale to je zároveň problém. Návnady aj kŕmenie musíš selektovať podľa toho, čo chceš chytiť. Ja preferujem veľké ryby a aj návnada musí byť tým pádom väčšia, aby ju malé rybky nedokázali prehltnúť. Mám už obľúbeného výrobcu, od ktorého kupujem hotové guľôčky, maximálne ich prichutím podľa seba.

Myslíš si, že rybárom sa môže stať každý?
Musíš mať vzťah k prírode a vedieť, ako sa tam správať. Keď som bol dieťa, veľa času sme trávili v prírode, opekali, s kamarátmi sme vonku hrávali futbal, chodili sme sa sánkovať do lesa. Podvečer sa zotmelo, nevedeli sme sa vrátiť naspäť. Museli sme sa všetko naučiť – kde je sever,
z ktorého smeru sme prišli. Musíš spoznať prírodu a mať ju rád.