V Rajeckej doline pokračuje Kofola v mapovaní územia. Za sebou má prvé realizácie, ktoré zadržali viac ako 51 mil. litrov dažďovej vody
Rajecká dolina sa stala slovenským domovom spoločnosti Kofola vďaka panensky čistej prírode a kvalitnému zdroju pramenitej vody. Aktívne ho preto chráni a do udržateľných projektov zapája aj ďalšie subjekty. Po pilotnom projekte BIO certifikácie územia na voľný zber bylín sa pustila do mapovania krajiny Rajeckej doliny a realizácie prvých vodozádržných prvkov. Teraz sa v spolupráci s miestnymi samosprávami plánuje zapojiť do obnovy mokradí, monitoruje ale aj dlhodobý stav na rieke Rajčanka.
Mení sa klíma, príroda aj spoločnosť. Planéta sa otepľuje, stúpajú hladiny oceánov. „Z mnohých zdrojov vieme, že aby sme našli pôvodcu týchto zmien, stačí sa pozrieť do zrkadla. Pozeráme sa do neho aj my v Kofole,“ hovorí Jannis Samaras, generálny riaditeľ a náčelník Kofoly. V roku 2021 preto vznikla z iniciatívy spoločnosti Kofola ČeskoSlovensko nezisková organizácia Kvapka Rajeckej doliny, ktorá združuje expertov na revitalizáciu krajiny a realizáciu vodozádržných opatrení, ktorej cieľom je udržať v doline zdravú a pestrú krajinu a pomocou inovatívnych metód prispieť k prirodzenej obnove zásob vody a zvýšeniu biodiverzity.
„Aktuálne máme zmapovaných 35 % územia Rajeckej doliny. Vieme, kde je pôda činnosťou človeka poškodená natoľko, že znemožňuje vsakovanie vody do pôdy,“ vysvetľuje David Sommer, manažér udržateľnosti, Kofola ČeskoSlovensko.
V katastri obce Fačkov túto jar umiestnili odborníci zrážkomer, ktorý monitoruje lokálny objem zrážok, a na to isté miesto presunuli aj tzv. Parshallov žľab, ktorý zase meria odtok vody po pôde zhutnenej prejazdmi ťažkej techniky. „Takto budeme vedieť v budúcnosti vyhodnotiť, koľko zrážkovej vody zbytočne odtečie z krajiny namiesto toho, aby vsiakla do pôdy na mieste dopadu, podporila rast zdravej vegetácie a prispela tak aj k prírastku biomasy. Tá v krajine zvyšuje schopnosť ekosystému prostredníctvom fotosyntézy viazať oxid uhličitý z atmosféry, čím prispieva k znižovaniu koncentrácie skleníkových plynov a zmierňovaniu klimatických zmien,“ vysvetľuje ďalší dôležitý benefit dostatočného množstva vody v krajine David Sommer.
1m2 zhutnenej pôdy = 260 l odtečenej vody z krajiny
O tom, že po zhutnená pôda urýchľuje odtok vody z krajiny a znemožňuje jej vsakovanie, svedčia aj dáta z predchádzajúceho umiestnenia Parshallovho žľabu. „V období od septembra 2022 do júna 2023 sme na utlačenej lesnej ceste v Rybnej odmerali odtok takmer 4-tisíc m3 vody z prislúchajúcej plochy 22-tisíc m2. To znamená, že z každého metra štvorcového vďaka predchádzajúcemu pôsobeniu ľudskej činnosti zrýchlene odtieklo za 9 mesiacov 179 l vody a ak by sme s rovnakým odtokom počítali aj ďalšie 3 mesiace, bolo by to za rok až 260 l zbytočne odtečenej vody z metra štvorcového,“ sumarizuje výsledky merania Jan Husák z Kvapky Rajeckej doliny.
Riešenie problému poškodenej krajiny je jednoduché a ťažké zároveň. Čo bolo ťažkou technikou, napríklad strojmi používanými pri ťažbe dreva zničené, to je možné ťažkou technikou napraviť. „Bager zhutnenú pôdu nakyprí systémom jama-hrádza-jama a umožní vode vsakovať do geologického podložia. Takéto opatrenie sme v roku 2022 realizovali v lesoch katastra obce Fačkov, v roku 2023 v Rybnej a na začiatku roka 2024 aj v katastri obce Dobšiná a Gelnica, kde sme spravili aj skúšku obnoveného vsakovania vody prostredníctvom metódy umelého dažďa. Za 5,5 hodiny sme na plochu 21 m2 rekultivovanej približovacej linky „napršali“ extrémnu zrážku 8 500 litrov vody a z plochy neodtiekla ani kvapka,“ popisuje účinky opatrenia Miroslav Kubín, expert na zadržiavanie vody v krajine.
Za 3 roky svojej existencie realizovala Kvapka Rajeckej doliny viacero opatrení, ktoré pomáhajú udržať vodu v krajine. V rokoch 2022 a 2023 sa jej podarilo zrevitalizovať spolu 37 600 m2 zhutnených lesných ciest - zhutnenej lesnej pôdy. Na túto plochu ročne spadne 33 125 000 litrov dažďovej vody, ktorá tak má šancu vsiaknuť do pôdy do poslednej kvapky. Od realizácie prvého opatrenia na jeseň 2022 do júla 2024 tak krajina prijala spolu 51 600 000 litrov dažďovej vody, ktorá vďaka nim ostala v krajine a neodtiekla.
Nádej pre oblasti, ktoré trpia suchom
„Tieto čísla dávajú nádej nielen všetkým oblastiam, ktoré trpia nedostatkom vody, ale aj obciam ohrozeným prívalovými dažďami,“ vysvetľuje Miro Kubín. O realizácii ďalších vodozádržných opatrení rokuje Kvapka Rajeckej doliny s urbariátmi Rajeckej Lesnej, Fačkova, Lesmi SR a súkromnými subjektmi. Celkovo by sa mali realizovať väčšie aj drobnejšie opatrenia na približne 10 lokalitách v Rajeckej doline.
Okrem toho spoločnosť Kofola s pomocou odborníkov inštalovala na 3 miestach rieky Rajčanka monitorovacie senzory, vďaka ktorým získava dáta o aktuálnej situácii na rieke a v spolupráci s hydrogeológmi ju priebežne vyhodnocuje.
Pomoc potrebujú aj mokrade
Nezastupiteľnú úlohu v ochrane vodného režimu majú aj mokrade. V súčasnosti, kedy sa stretávame s extrémnymi prejavmi počasia - bleskové povodne aj dlhotrvajúce suchá, plnia významnú funkciu ako rezervoáre vody. Majú schopnosť ako špongia absorbovať veľké množstvo vody a potom ju pomaly vypúšťať späť do prírody. Môžu tak zmierniť povodňovú vlnu, ale tiež dlhé obdobia bez zrážok. Okrem rekultivácie približovacích lesných ciest sa preto Kvapka Rajeckej doliny venuje aj obnove a údržbe miestnych mokradí.
Jednu mokraď vlani Kvapka zrevitalizovala v Rybnej v katastri obce Rajecká Lesná a ukazuje sa, že zásah človeka tu viedol k obnove miestneho ekosystému. Pokračovať bude na jeseň tohto roka, kedy je na takéto zásahy do krajiny najlepšie obdobie, v obci Čičmany, kde sa nachádza desiatky rokov neudržiavaná mokraď. Zarastá, dochádza k jej odvodneniu a degradácii, ale stále je to nádherný kus krajiny s množstvom vzácnych rastlín a živočíchov. Všetky zásahy prebiehajú v spolupráci s ďalšími neziskovými organizáciami a obcou Čičmany.