Zadržiavanie zrážkovej vody je riešením aj pre nedostupné terény či erózne ohrozené cesty

Udržať vodu v Rajeckej doline pomôžu aj pripravované mokrade. Aj keď sú Rajecká dolina a jej kopce považované za horskú oblasť, ročný úhrn zrážok je tu pomerne nízky. Trpí tiež veľkým medziročným kolísaním zrážok (za posledných osem rokov od 542 do 956 mm ročne), čo môže v suchých rokoch zapríčiňovať problém so zaistením dostatočného množstva vody na bezproblémový život divokých rastlín, aj zálievku pestovaných plodín, či bylín. O to dôležitejšia je správna kombinácia vodozádržných opatrení, ktoré pomôžu zachytiť každú kvapku vody.

„Schopnosť zachytávať a udržať vodu v krajine ovplyvňuje nielen povrchový stav pôdy, ale aj geologické podložie. Napríklad pôda na poliach v Krákotnom, kde pestujeme liečivé bylinky, je ílovohlinitá až hlinitá, ktorá síce dobre prepúšťa vodu, ale keďže v lete región trpí nedostatkom zrážok, je aj vysoko výhrevná. K nežiadanému odtoku vody dochádza pri občasných prívalových dažďoch aj po priľahlej lesnej ceste, ktorá odnáša so sebou aj vzácnu pôdu a tvorí erózne ryhy,“ hovorí zo svojej skúsenosti miestna bylinkárka Katarína Künstler.

Pestovanie hospodárskych plodín aj liečivých rastlín potrebuje prirodzený kolobeh vody rovnako ako divoká príroda. Rajecká dolina je od roku 2020 certifikovanou BIO lokalitou na voľný zber bylín, čo chráni nielen miestny zdroj vody, ale aj celý ekosystém v doline. Liečivé bylinky sa tu však nielen zbierajú vo voľnej prírode, miestni bylinkári ich pestujú aj vo svojich záhradkách, používajú pre vlastnú spotrebu, aj ich odovzdávajú do miestnej výkupne liečivých bylín. O tú sa stará práve Katarína Künstler, ktorá bylinkám nielen rozumie, ale je aj ich veľkou pestovateľkou. V roku 2020 ju spolu s manželom pri zahájení BIO certifikácie Rajeckej doliny nadchla myšlienka pestovania bylín a po troch rokoch už obhospodaruje takmer 12 hektárov pôdy. Na nich s rešpektom a láskou k prírode pestuje letničky, ako je napríklad nechtík, trvalky, ako sú šalvia, materina dúška či mäta, či vysadila sad bazy čiernej či šípok. Bylinky a plody  odoberá blízky výrobný závod Kofoly pre svoje ochutené vody s bylinkovými extraktmi Rajec, ale aj tradičný výrobca liečivých bylinných čajov LEROS. 

Katarína Künstler dokáže ročne vďaka pomoci miestnych bylinkárok a technickej pomoci manžela a jeho mechanikov získať v Rajeckej doline 1,6 tony vysušených byliniek, ktoré putujú na ďalšie spracovanie. Aj tento rok sa jej bylinky objavia v novinke, bylinkovom čaji Rajec Čaj Ľadová bylinka, ktorý spája tradičné aj nepoznané čajové bylinky mäta, nechtík a rakytník s pravým čajom. „Najlepšie bylinky rastú u nás doma, preto sme pri vývoji receptúr intenzívne spolupracovali s miestnymi bylinkármi. V novinke teda nájdete iba bylinky vypestované na Slovensku, neobsahuje žiadne konzervanty, ani umelé prísady, a keďže je menej sladká ako bežné ľadové čaje, prinesie to pravé bylinkové osvieženie,“ popisuje vývoj produktu Richard Gažo, marketing manager, Kofola ČeskoSlovensko.

Vzhľadom na opakujúce sa hydrologické suchá, nedostupnú hladinu podzemnej vody a nedostatočný prietok vody v toku blízkom jednému z polí v Krákotnom však musí bylinkárka v najbližšom období pristúpiť k viacerým vodozádržným opatreniam, ktoré prispejú k výdatnejšiemu prísunu vody k bylinkám.

Spomaliť odtok, umožniť vsakovanie

Hlavnou úlohou opatrení bude vytvoriť komplex nástrojov, ktoré umožnia zachytiť čo najväčšie množstvo spadnutých zrážok do pôdy a zároveň spomaliť odtok povrchovej vody. Tento efekt prinesie v Krákotnom prístrešok na náradie s vlastnou retenčnou nádržou, v kombinácii s prekážkami povrchovému odtoku vody po erózne ohrozenej prístupovej ceste (Obr. 1), ktoré budú tiež ústiť do krytej terénnej depresie, jamy. Nádrže budú podzemné, čoho výhodou je nielen šetrenie priestoru, ale aj ochrana vody pred slnečným žiarením a vysokými teplotami, ktoré by mohli razantne znižovať kvalitu zadržanej vody. Povrchový odtok spomalia plánované zvodnice, ktoré pomôžu odviesť zrážkovú vodu mimo túto cestu a spomaliť jej povrchový odtok. Na vybudovanie zvodníc je možné použiť kameň (Obr. 2), drevo, oceľ, či zemné vlny (Obr. 3), ktoré však nie sú realizovateľné vo všetkých lokalitách.

Obr.1: Prístupová cesta v Krákotnom

Zvodnice presmerujú odtok vody cez zemné koryto až do terénnej depresie, ktorá bude zachytávať odtokovú vodu. V koryte bude dochádzať aj k postupnej sedimentácii unášaného cestného materiálu. Terénna depresia bude slúžiť nielen na zachytávanie odtokovej vody z cesty, ale aj ako bezpečnostný prepad z retenčnej nádrže z iných vodozádržných opatrení, v tomto prípade z pripravovaného prístrešku.

Obr. 2: Ukážka zvodnice vody z kameňa

Obr. 3: Terénna zvodnica vody – zemná vlna, zvodnica vody z drevenej guľatiny alebo drevených hranolov

Uvedené vodozádržné opatrenia plánuje pestovateľka bylín Katarína Künstler realizovať pod odborným dohľadom neziskovej organizácie Kvapka Rajeckej doliny, ktorú založila Kofola ČeskoSlovensko. Jedným z jej hlavných poslaní je práve zdravý kolobeh vody v krajine.

„V roku 2023 chceme realizovať niekoľko typov opatrení na zadržiavanie vody v krajine a budeme takisto odborne dohliadať aj na prípravu vodozádržných opatrení tretích strán. Jedno z takýchto opatrení je na spomínanom bylinkovom poli v Krákotnom. Aktuálne máme zmapovaných približne 200 000 hektárov povodia rieky Rajčanka a v súčasnosti sa venujeme predovšetkým mapovaniu časti Rybná, kde chceme na jeseň demonštrovať budovanie a skvalitnenie tôní a mokradí. V spolupráci s biológmi vyberáme lokality, kde bagrovanie mokradí a ručné prehlbovanie tôní neohrozí cenné rastlinné a živočíšne spoločenstvá, ktoré sa v Rajeckej doline nachádzajú (Obr. 4). Pri prieskume sme tu koncom apríla objavili vzácne orchidey, ktorých výskytu musíme prispôsobiť plánované opatrenia,“ vysvetľuje špecialista na revitalizáciu krajiny a obnovovanie prirodzených funkcií vodných tokov, Miroslav Kubín, spolupracovník Kvapky Rajeckej doliny. Šetrný prístup miestnych aj výrobného závodu spoločnosti Kofola k lokalite dokazuje aj výskyt vzácnych živočíchov. V prameňoch pri rieke Rajčanka objavíte ploskule, ktoré sú znakom čistej prírodnej vody, a do jednej časti Rybnej doliny, kde vyviera aj pramenitá voda Rajec, sa opäť nasťahoval bobor.

Obr 4.: Prieskum NO Kvapka Rajeckej doliny pre vhodné lokality na zakladanie tôní a mokradí v Rybnej doline.

„Aj keď energetická kríza a s ňou spojené nárasty nákladov nás nútia šetriť, kde sa dá, do projektov ochrany vodných zdrojov chceme ako spoločnosť aj naďalej investovať v rovnakom objeme. Na začiatok sú to stovky tisíc eur,“ sľubuje Jannis Samaras, generálny riaditeľ Skupiny Kofola.

Naliehavosť riešenia sucha, ktoré sa netýka len Rajeckej doliny, ale celého Slovenska, dokladuje aj Plán obnovy. V časti Zelená ekonomika ako jeden z kľúčových komponentov uvádza Adaptáciu na zmenu klímy a zameriava sa na reformy ochrany prírody a hospodárenia s vodou v krajine. Ak by sa podarilo spojiť dôležité subjekty pre ochranu krajiny, Rajecká dolina by sa mohla stať vzorom pre ostatné regióny, ktoré na Slovensku bojujú so suchom a povodňami.